24. marca 2010

Zo slaniny nechávajú vtáčiky viac zvyšku, ulica je väčšmi ukýchaná, kabát mám na samom dne skrine a už aj to mango chutí inak. Zbohom zima, vitaj jar, jasné ako facka. Preto si hodno pripomenúť toto: za nič na svete si nesmiem obliecť šaty na prvé teplá. Inak zas prechladnem, budem si dávať jedenásťhodinové šlofíky a u každého budem modlikať "Podáš mi vreckovky? Aj Nasivin. A keď už si tam, neuvaril by si mi čaj? Necukri mi ho!" A uznajte, už len to by mi chýbalo.

16. marca 2010

Keď som si dnes bola kúpiť v DM-ku šampón, chytila som Pánbožka za nohu pri

potravinovom regále. To najsamlahodnejšie ovocné müsli, čo stojí nehanebné tri eurá

štyridsať mali za polovičnú cenu! Akurát mi neostalo ani jediné balenie.

Už - už som sa zvŕtala na odchod, nos dôstojne namierený na plafón, keď som zazrela

mladého predavača. Beda mu, predviedla som nemohru "nadovšetko zbožňujem

zľavy na výrobky z tvrdej pšenice", pricupkal ku mne a ja som sa ho so slzou

bezmocnosti na mihalniciach opýtala, či by bol taký láskavý a išiel sa pozrieť do

skladu, či tam nie je ešte nejaké precenené balenie. Jasné, že bolo. Tri! A celkom určite

podpultovky, pretože tá pani, ktorá mi ich neskôr blokovala sa tvárila začudovane.

11. marca 2010

Mienim sa troška poľutovať, môj vírus sa nevie správať. Doteraz som si choroby preseánsovala úctyhodne boľavá na gauči s knihami a čajom, ale čo je teraz, tak to...to už...to je vrchol!

Je to zlomyseľné a to viem naisto, lebo som si zostavila zoznam v bodoch, aha:

1. Slušný vírus vie, kedy má odísť. A pretože môj otravuje už dva týždne, vtieravosť je hlbokým nedostatkom v jeho výchove.

2. Slušný vírus nikdy, ale nikdy neprivedie dámu do úzkych. A ja som zúfalá! Jediné energické na mne je náruživá túžba po tvarohom koláči. Lebo nevládna si holt nezasluhujem veselé jedlo, ako trebárs kura s ryžou. Nie - nie, len večné polievky a pudingy.

Túto noc sa mi sníval môj gurmánsky zájazd do susedného mesta za bryndzovými haluškami a palacinkami s čokoládou. To ráno! Halušky nikde! Moja nádej bola zadusená.

3. Slušný vírus nestrká nos do cudzích vecí. Môj vírus je ale všetečný a vďaka nemu mám nielen nádchu, ale aj paranoju. Včerajšia trojminútová prechádzka do obchodu sa mi nezdala ako milý pobyt na slnku, ale ako nehygienický styk s vonkajším svetom.

A to je všetko. Ale nenechajte sa obalamutiť matematikou, tri dôvody sú strašne veľa!

Aj keď, Sladká Valentína ma vždy povzbudí. Nikdy by som si nepomyslela, že to poviem, ale vďakabohu za STV1. A tiež by som si chcela kúpiť Alenku v ríši divov.

12. februára 2010

Sú dôvody, pre ktoré nemám návštevy rada.

1. Tie príšerné témy. Všetci chceme byť žoviálny a kolektívny, otŕčame fotky a rodinný porcelán, večne dolievame poháre a návšteva sa, nepochopiteľne, s nami podelí o historku, ktorá zaznamenáva jej minulotýždňový črevný šok po tej fatálnej klobáse. Najbližší človek, ktorý mi preukáže tú láskavosť a nebude hovoriť o svojom pomotanom trávení, bude odmenený maminým jahodovým pampúchom navyše.

2. Jeden z mojich psov je, é...horkokrvný. Keď niekto položí nohu na náš dvor, je mu stručne vysvetlené, že nie je vítaný. Ale tá noha už nikdy nebude taká, ako predtým.

3. Vždy sa nakúpia všetky tie tyčinky, keksíky, jednohubky, máčané všeličo, iné máčané všeličo a s precitlivelosťou hodnou geometrika sa naukladajú na tácky v súlade s vyobrazenými kvetinkami. Zádrheľ ale je, že z toho furt ostane trištvrtina, ktorá sa následne nasype do sáčku, prekladá z jednej police do druhej, kým to nakoniec nezjedia moje psy. No ďakujem pekne.

4. Návšteva sedí na tom gauči, na ktorom som teraz ja chcela ležať, jesť marhule a pozerať sa ako Joffrey pracne krivká do Angelikinej spálne. To je na betón.

5. A navyše chytajú moje knihy!

Nuž. A tento týždeň sme už návštevy mali tri, všetky rovnaké: amen-tma.

9. februára 2010

Vždy štvrtého februára oslavujeme.

Tento rok som sa doma večer predtým opýtala, či by sme nemohli mať super-diéty koláč, upečený najmä z jogurtu a poučenia o energetických hodnotách múky a cukru. Ohromný ohlas. Človek by si myslel, že pre obyčajný, nezáludný návrh sa na neho rodina nebude pozerať ako na najposlednejšiu zlomyseľnicu, ktorá určite zruší aj Vianoce. A čo sa stalo? Jasné, že sme ostali pri piškótovej, vanilkovej a mazľavej (to to maslo!) variante, pre ktorú všetci do jedného zhoríme v pekle za pažravosť. A tak nám treba.

Torta doparoma-s-kalóriami:

6. februára 2010

Môj prvý blog ( a priznať to bolí ) bol len dlhé, predlhé trilkovanie o krásnych očiach doktora Housea, pri ktorom som po dvoch rokoch stratila nervy. Skončiť s ním bolo naozaj dobré. Ale že som to spravila vycapením jeho obrovskej fotky a uverejnením rozsiahlej triády o tom, ako mi zlomil srdce, keď sa v tretej sérií a jedenástej epizóde bozkával s Cameronovou bolo menej dobré. Inými slovami, hanba na sto rokov.

Preto svoje nádeje na vybudovanie blogu, pri ktorom nestratím všetku dôstojnosť vkladám sem. Asi sa hlboko sklamem, ale čo, aspoň bude sranda.

Najprv som asi štvrť hodiny tancovala okolo toho, ako sa opísať. Vyšlo mi, že najradšej mám obchody a nízkotučné Acidko, jednou z mojich najväčších záľub je starostlivosť o svoje vlasy, večne zrátavam kalórie a ak mám nebodaj venovať pozornosť takým prchavým manierom ako fyzika, tak to je škandál. Moje najobľúbenejšie knižky sú Odviate vetrom, Pýcha a predsudok a Raňajky u Tiffanyho, pobyt vonku neviem vystáť, pretože príroda je nedôveryhodná a väčšinou si ten piaty koláčik dám, aj keď viem, že by som nemala. Som veľmi veľmi tvrdohlavá, veľmi veľmi náladová, veľmi veľmi márnivá a nie príliš činorodá. Príšerný horenos a narcis. Mojou najväčšou neresťou sú snáď sladkosti, hoci mám aj viac srandovné neduhy. Rýchlo strácam nervy. Na všetko mi je ľúto peňazí, okrem svojej nádielky šiat, knižiek, kvetov, siloniek, gorálov, keksíkov a kozmetických výrobkov, čo voňajú, najlepšie po vanilke. Och no dobre, toto mi nikdy nešlo.

Názov je... názov je. Hlavne, že nejaký je.

Nemôžem si pomôcť! Malinové triády! Čo to má byť?! No, nevadí. Aspoň že to nie je nič príšernejšie, lebo pri mne to pokojne mohol byť aj lekvárový radiátor.

Dnes som sa hrdinsky prebrodila tridsaťcentimetrovým snehom do drevárne. Bola tam myš, strašná zatuchlina, tisíc pavučín a iné odpornosti, drevo som vláčila cez pol dvora - ale našla som tam olejomaľby po prastarom otcovi!

Môj vnútro-útrobový objav obsahuje:

krajinku,

gobelín,

akt v tráve,

a jednu sadu svätých.